Katedra genetiky

Úvod

"Genetika nie je sused ktorý cez plot dáva dobre mienené rady... V skutočnosti je genetika centrálou pre všetky biologické vedné disciplíny", píše Robert Plomin a jeho spoluautori v najnovšom vydaní učebnice Behavioral Genetics. Moderná genetika má esenciálnu úlohu pre integráciu prírodných a sociálnych vied a nové možnosti poskytnuté súčasnou metodológiou sú obrovskou výzvou.

Každý, kto má seriózny záujem túto výzvu prijať, má možnosť získať formálne genetické vzdelanie na najstaršej slovenskej Katedre Genetiky (založenej v roku 1968) zaoberajúcej sa výukou klasickej i modernej genetiky. Prednáškové kurzy, semináre a cvičenia a možnosť pracovať počas štúdia v laboratóriách na vlastných projektoch, pripravujú študentov na vzrušujúcu kariéru experimentálnych i klinických genetikov, nachádzajúcich uplatnenie nielen na domácich, ale aj na špičkových zahraničných pracoviskách. Naši učitelia, vedeckí aj technickí pracovníci sú presvedčení, že za asistencie našich talentovaných študentov je Katedra genetiky atraktívnym vzdelávacím a výskumným pracoviskom.

O katedre

Pracovisko sa dlhodobo venuje štúdiu molekulárno-genetických mechanizmov opravy poškodení DNA viacerých modelových eukaryotických organizmov a ich modulácie počas bunkového cyklu, resp. vplyvom bioaktívnych látok. Okrem toho sa sleduje genotoxický vplyv nízkoteplotnej plazmy na rôzne modelové organizmy. V spolupráci s Katedrou biochémie sa študujú mechanizmy replikácie lineárnych DNA molekúl v jadre i mitochondriách vybraných eukaryotických buniek, so zameraním na štúdium stabilizácie ich koncov (telomér) a s implikáciami pre bunkovú senescenciu a nádorovú transformáciu. Molekulárne mechanizmy zabezpečujúce správnu segregáciu chromozómov počas mitózy a meiózy sa študujú na modelovej kvasinke Schizosaccharomyces pombe. Okrem toho sa skúmajú molekulárne princípy koordinácie funkcií organel eukaryotickej bunky. V spolupráci s Biomedicínskym centrom SAV sa rozvíja smer štúdia genetickej kontroly ontogenézy Drosophila melanogaster. Nedávno sa rozšíril výskum aj do tém systémovej a kvantitatívnej biológie s cieľom predikcie emergentných javov v génovej expresii v eukaryotických bunkách ako aj popisu a modulácie evolučných mechanizmov vedúcich k antibiotickej rezistencii v baktériach. Ďalším novým smerom výskumu je štúdium úlohy dlhých nekódujúcich RNA vo formovaní organel počas stresovej odpovede ľudských rakovinových buniek.

V pedagogickej činnosti prebiehajúcej v kontexte vedeckého zamerania Katedry má pracovisko ambíciu viesť študentov k pochopeniu kľúčových princípov súčasnej genetiky, k získaniu predstavy o jej hlavných výzvach, k schopnosti kriticky čítať vedeckú literatúru, formulovať hypotézy a plánovať experimenty na ich testovanie a ku kompetentnej interpretácii experimentálnych dát.